Krása vonku a aj krása vnútri

Žijeme vo svete, ktorý je z veľkej časti postavený na vonkajšej kráse. Na forme, obraze, dojme. Veci musia dobre vyzerať, ľudia musia pôsobiť úspešne, šťastne, upravene. Sociálne siete, reklamy aj bežná komunikácia nás denne presviedčajú, že hodnota sa meria tým, čo je viditeľné navonok. A na kráse nie je nič zlé. Krása má svoju silu. Vie potešiť, inšpirovať, povzbudiť.

Problém však vzniká vtedy, keď sa zameriame iba na vonkajšok.

Vnútorná krása – pokoj, charakter, láskavosť, dobro, pravdivosť k sebe – je často prehliadaná. Nevidno ju na prvý pohľad, nedá sa jednoducho odfotiť ani vystaviť. A predsa je to práve ona, ktorá rozhoduje o tom, ako sa cítime, ako reagujeme na život a aké vzťahy si doň púšťame. Vnútri sa rodí naše šťastie, naše rozhodnutia aj naša schopnosť ustáť ťažké chvíle.

Cesta do vlastného vnútra je zároveň cestou k Bohu/Duchovnému pokroku. Nie ako k vzdialenej autorite, ale ako k zdroju odpovedí, pokoja a pravdy. Tam nachádzame ticho, v ktorom sa vyjasňuje chaos. Tam zisťujeme, čo je pre nás skutočne dôležité – bez hluku očakávaní okolia.

No ani tu netreba upadnúť do extrému. Starať sa o svoje vnútro neznamená zanevrieť na telo, vzhľad či materiálny svet. Naopak. Vonkajšia skutočná krása môže byť prirodzeným prejavom tej vnútornej. Keď sa cítime dobre vo vnútri, často sa to odrazí aj navonok – v postoji, v pohybe, v očiach.

Všetko má svoje miesto. Všetko má svoju mieru.

Zaslúžiš si krásu vo svojom živote – tú vonkajšiu aj tú vnútornú. Zaslúžiš si cítiť sa dobre vo vlastnom tele a zároveň byť doma vo vlastnom vnútri. Keď sa tieto dva svety stretnú, vzniká rovnováha. A práve v nej sa život prestáva tlačiť a začne plynúť.

• Morgan Máttur